+421 950604119

farmatuska@gmail.com

Niektoré príbehy sa nezačínajú veľkými plánmi ani úspechmi. Začínajú jednou odvážnou otázkou, jednou kravičkou a túžbou naučiť sa poctivé remeslo. Toto je príbeh, ktorý stál pri zrode Farmy Tuška a sprevádza nás už viac ako 27 rokov.

🐄 Sen, ktorý začal pri jednej kravičke

Keď som si pred 27 rokmi priviedla domov svoju prvú kravičku, nedržala som v rukách len lano. Držala som sen.

Chcela som sa naučiť ťahať korbáčikovú niť. Nie preto, aby som bola najlepšia. Chcela som vytvárať niečo vlastnými rukami. Niečo poctivé. Niečo, čo bude ľuďom prinášať radosť.

V našej dedine bývala pani Milka. Bola to tichá, dobrá žena so zlatými rukami. Jedného dňa som zaklopala na jej dvere a s pokorou sa opýtala:

„Ukážete mi, ako sa ťahá korbáčiková niť?“

Pustila ma k sebe. Trpezlivo mi ukazovala každý pohyb, vysvetľovala každý detail a dovolila mi skúšať, mýliť sa aj začínať odznova.

Zvyšok som však už musela zvládnuť sama.

A práve tam sa začala moja cesta.


🎻 Hudba, pódium a odvaha

O rok som sa dozvedela o Ovčích slávnostiach vo Východnej a o súťaži v ťahaní korbáčikovej nite. Išla som za tetuškou Milkou.

Najskôr nechcela ísť. Báli sme sa, že sa nám nebude dariť. Ja som však verila, že to máme skúsiť.

Keď sme stáli na pódiu a začala hrať ľudová hudba, srdce mi bilo až v hrdle. Ľudia sledovali každý pohyb našich rúk. Tréma bola obrovská.

Napriek tomu sme začali ťahať niť.

V tom roku vytiahla tetuška Milka najdlhšiu niť.

Moja skončila hneď za ňou.

O rok neskôr som už držala v rukách víťazstvo ja.

Nenápadná Farma Tuška sa vďaka tomu dostala do povedomia milovníkov tradičného syrárskeho remesla.

Najviac si však nepamätám potlesk.

Pamätám si pocit, že som to dokázala.


❤️ Rok, keď som chcela skončiť

Prišiel aj rok, keď ma bolelo všetko.

Slová.

Intrigy.

Tlak.

Únava.

Mala som pocit, že už nevládzem pokračovať. Zmenila som telefónne číslo, stiahla som sa do úzadia a chcela som mať pokoj.

Organizátori Ovčích slávností si ma napriek tomu našli.

„Prídete?“

Odpovedala som:

„Nie.“

Moja dcéra Paula náš rozhovor počula.

Pozrela sa na mňa a povedala:

„Mami, pôjdeme.“

Odpovedala som jej:

„Nemáme ani peniaze na cestu tam.“

Nikdy nezabudnem na jej odpoveď.

Pozrela sa na mňa s istotou, ktorú som v tej chvíli sama nemala.

„Ty vytiahneš najdlhšiu niť. Dostaneme odmenu. Budeme mať aj na cestu späť.“

V tej chvíli som pochopila jednu veľmi dôležitú vec.

Keď človek prestane veriť sám sebe, niekedy sa nájde niekto blízky, kto tú vieru podrží za neho.


🌾 Nádych, ktorý všetko zmenil

Opäť som stála na pódiu.

Zhlboka som sa nadýchla.

Začala som ťahať niť.

A vytiahla som najdlhšiu.

Mali sme peniaze na cestu späť.

Domov som si však nepriniesla len výhru.

Priniesla som si späť odvahu.

Život nás občas skúša. Niekedy nám chce vziať chuť pokračovať.

Ak však robíme svoju prácu srdcom, vždy si nájdeme cestu späť.

Vtedy som sa rozhodla, že sa už nikdy nevzdám toho, čo milujem.


🧀 Odovzdávam ďalej to, čo som dostala

Dnes učím ťahať korbáčikovú niť ďalších ľudí.

Odovzdávam ďalej to, čo kedysi s láskou a trpezlivosťou odovzdala mne pani Milka.

Verím, že remeslo nezanikne, keď ho budeme posúvať ďalším generáciám.

Zanikne až vtedy, keď ho prestaneme robiť s láskou.

A ja ho robím dodnes.

Každý korbáčik, každá syrová niť a každý výrobok z Farmy Tuška v sebe nesie kúsok tohto príbehu.


❤️ Príbeh pokračuje

Ak si vyberiete výrobok z Farmy Tuška, nevyberáte si len syr.

Vyberáte si príbeh.

Príbeh rokov učenia, pádov aj víťazstiev.

Príbeh jednej kravičky, jednej odvážnej otázky a jednej nite, ktorá ma naučila nikdy sa nevzdať.

Ďakujem, že ste súčasťou nášho príbehu.

S úctou

Marta Tužinská – Farma Tuška 🌾🧀❤️

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Verified by MonsterInsights